V tajnom hlasovaní bolo platných 142 hlasov. Za zvolenie Blahu bolo 82
poslancov, proti 28, 32 sa zdržali. Žigu volilo 88 zákonodarcov, proti
bolo 24, zdržali sa 30 poslanci. Danka podporilo 83 poslancov, proti
boli 11 a 48 sa zdržali. Šimečku volilo 92 poslancov, proti hlasovalo 29
a 21 sa zdržali.
Strany vládnej koalície sa už v podpísanej koaličnej zmluve dohodli, že
parlament bude mať štyroch podpredsedov. Každá koaličná strana má mať
jedného, zvyšného mala nominovať opozícia.
Šimečka sľubuje, že PS bude aktívnou opozíciou. "Chceme dôsledne
kontrolovať vládnu koalíciu, dôrazne upozorňovať na jej prešľapy a
navrhovať lepšie riešenia. Tam, kde vláda príde s rozumnými riešeniami,
budeme konštruktívni a vecní," uviedol v stanovisku hnutia.
Profily podpredsedov Národnej rady SR
Ľuboš Blaha (Smer-SD)
Narodil sa 7. decembra 1979 v Bratislave. Je absolventom Fakulty
politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v
Banskej Bystrici (1998 - 2003). V rokoch 1999 – 2004 študoval filozofiu
na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2004
pôsobí na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied, najprv ako
interný doktorand, neskôr ako vedecký pracovník.
V rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako poradca vtedajšieho predsedu NR
SR Pavla Pašku (Smer-SD). Poslancom NR SR za Smer-SD je od roku 2012.
Počas volebného obdobia 2016 - 2020 bol overovateľom zahraničného výboru
NR SR a predsedom výboru NR SR pre európske záležitosti. V roku 2018 sa
stal vedúcim delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
V júli roku 2020 ho zvolili delegáti snemu Smeru-SD za podpredsedu
strany. Za Smer-SD do NR SR kandidoval aj v predčasných septembrových
voľbách, v ktorých dosiahol 220.478 prednostných hlasov.
Peter Žiga (Hlas-SD)
Narodil sa 27. júla 1972 v Košiciach. V rokoch 1990 až 1995
študoval na Podnikovohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v
Bratislave so sídlom v Košiciach. Po skončení vysokej školy pôsobil ako
zástupca a konateľ v slovenských aj zahraničných firmách.
Do Národnej rady SR bol prvýkrát zvolený v roku 2006 za stranu
Smer-SD. Od júla 2006 zastával funkciu štátneho tajomníka na
Ministerstve hospodárstva SR. V parlamentných voľbách v roku 2010 bol
opäť zvolený za poslanca NR SR. Zasadal vo Výbore pre hospodárske
záležitosti a predsedal Výboru na kontrolu činnosti vojenského
spravodajstva.
Po marcových predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 viedol
od apríla 2012 do marca 2016 Ministerstvo životného prostredia SR. V
ďalšom volebnom období zastával post ministra hospodárstva, od marca
2016 do marca 2020.
Po februárových voľbách v roku 2020 sa stal opäť poslancom NR SR. V
júni 2020 spolu s ďalšími desiatimi poslancami Smer-SD ohlásil odchod
zo strany, kde bol podpredsedom. Stal sa členom novovytvorenej strany
Petra Pellegriniho Hlas-SD, v ktorej je členom predsedníctva.
V septembrových predčasných parlamentných voľbách získal 5685 prednostných hlasov.
Andrej Danko (SNS)
Narodil sa 12. augusta 1974 v Revúcej. Štúdium na Právnickej
fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1998. Po
absolvovaní základnej vojenskej služby v Bratislave založil niekoľko
obchodných spoločností so zameraním na reality a ekonomické služby. Od
1. januára 2003 bol zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej
komory a začal vykonávať advokátsku prax.
Ako sympatizant SNS bol od roku 1997 viackrát nominantom
národniarov v rôznych Ústredných volebných komisiách. V rokoch 2006 -
2010 pôsobil ako asistent v NR SR v prospech poslancov SNS. Pre stranu
vykonával aj funkciu odborného právneho konzultanta. Od 17. Snemu SNS v
Ružomberku 25. septembra 2010 sa Danko stal prvým podpredsedom SNS. Za
predsedu strany ho zvolili 6. októbra 2012.
Po neúspechu národniarov v predčasných parlamentných voľbách v
marci 2012 sa mu podarilo vrátiť SNS do slovenského parlamentu 5. marca
2016. Strana vtedy získala 8,6 percenta hlasov voličov a Danko sa stal
predsedom NR SR.
Po neúspechu v parlamentných voľbách vo februári 2020 avizoval
svoje odstúpenie z postu predsedu SNS. V apríli informoval o tom, že za
predsedu opätovne kandidovať nebude, napokon však kandidatúru ohlásil.
Na sneme strany v septembri 2020 Danka opäť zvolili do funkcie predsedu,
keď porazil Antona Hrnka.
V predčasných septembrových voľbách získala SNS 5,62 percent
hlasov a stala sa súčasťou NR SR. Danko dosiahol vo voľbách 68.726
prednostných hlasov.
Michal Šimečka (Progresívne Slovensko)
Narodil sa 10. mája 1984 v Bratislave. Bakalárske štúdium
absolvoval v roku 2006 na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v
Prahe. Vzdelanie si rozšíril štúdiom na University of Oxford, na ktorej
získal v roku 2012 titul DPhil (PhD) v oblasti politických vied.
Začínal ako novinár, keď v rokoch 2002 - 2004 pôsobil v denníku
Sme a následne do roku 2006 písal pre Financial Times, Praha. Po štúdiu
pracoval v rokoch 2007 - 2010 ako analytik politického rizika v
Exclusive Analysis v Londýne. Externe prednášal na pražskej Univerzite
Karlovej a Univerzite Komenského v Bratislave. V rokoch 2015 - 2017 bol
vedúcim výskumným pracovníkom Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.
V rokoch 2011 - 2014 pôsobil ako poradca pre zahraničnú politiku
poslancov Európskeho parlamentu Borisa Zalu (Smer-SD) a Libora Roučka
(ČSSD) a v rokoch 2015 - 2017 bol poradcom českého ministra zahraničných
vecí Lubomíra Zaorálka (ČSSD).
Je jedným zo zakladajúcich členov hnutia Progresívne Slovensko, na čele ktorého stojí od 7. mája 2022.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP), ktoré sa uskutočnili 25.
mája 2019, bol lídrom kandidátky koalície PS/Spolu. Koalícia vyhrala
voľby so ziskom 20,11 percenta hlasov voličov a zabezpečila si štyri
miesta v EP.
Vo februári 2020 bol zvolený za podpredsedu liberálnej frakcie
Renew Europe (Obnovme Európu), ktorá ho navrhla za podpredsedu EP. Na
tento post zvolili europoslanci Šimečku 18. januára 2022, stal sa
historicky prvým Slovákom v tejto funkcii.
Na post podpredsedu EP rezignoval 13. októbra 2023, krátko po
predčasných parlamentných voľbách, v ktorých PS obsadilo druhé miesto s
výsledkom 17,96 percenta hlasov. Šimečka ako líder hnutia dosiahol
303.423 prednostných hlasov.